Oravská priehrada má 60 rokov

Výstava v átriu Ministerstva životného prostredia SR dokumentuje 60. výročie vzniku vodného diela Oravská priehrada. Tú dnes verejnosti sprístupnil štátny tajomník envirorezortu Ján Ilavský spoločne s generálnym riaditeľom Slovenského vodohospodárskeho podniku Mariánom Supekom. Okrem využívania hydroenergetického potenciálu je účelom Oravskej priehrady hlavne ochrana pred povodňami, zlepšovanie prietokov pod vyrovnávacou nádržou v Tvrdošíne a samozrejme aj rekreačné využitie v oravskej prírode. Výstava sa venuje aj jednej z najväčších atrakcií Oravskej priehrady – Slanickému ostrovu umenia. Ten navštívilo od roku 1971 doteraz takmer 1 a pol milióna návštevníkov. Počas svojej celej prevádzky vyrobili turbíny VD Oravská priehrada vyše 1,7 miliardy kilowatthodín ekologicky čistej elektrickej energie. Výstava potrvá do 24. mája.

Výstava verejnosti priblíži účel tohto prvého veľkého vodného diela v bývalom Československu a priebeh jeho výstavby a hodnotí aj jeho celospoločenský prínos. Úvodná časť výstavy zobrazuje Oravskú kotlinu ešte pred začiatkom výstavby, keď sa následkom valašskej kolonizácie v 16. storočí táto časť Oravy výrazne odlesnila. To malo za následok, že vody Bielej i Čiernej Oravy počas silných lejakov priamo ohrozovali ľudské obydlia i polia. Preto už naši predkovia pred takmer 150-timi rokmi začali uvažovať o výstavbe vodného diela.

Prvý oficiálny návrh projektu výstavby železobetónovej priehrady na Orave vznikol v roku 1870, no realizovať sa nezačal. Ďalší projekt bol vypracovaný počas 1. svetovej vojny a v októbri 1941 sa začali kopať prvé základy. Po vyriešení viacerých technických problémov o prepracovania projektovej dokumentácie sa 2. mája 1953 spustila do prevádzky prvá Kaplanova turbína. K nej pribudla neskôr i druhá, ktorých spoločný inštalovaný výkon predstavuje 21,75 MW.

Výstava sa venuje aj druhej, odvrátenej časti výstavby vodného diela. Tou bolo zatopenie mnohých oravských obcí a presídľovanie zhruba 900 rodín. Posledných 140 rodín sa s nedobrovoľným presídlením muselo vyrovnať až po roku 1953 pod tlakom stúpajúcej hladiny vody. Pod vodami Oravskej priehrady zostali obce Osada, Slanica, Oravské Hámre, Ústie nad Oravou, Lavkov, ale aj časti Námestova, Bobrova, Dolného Štefanova a časť obce Chyžné v Poľsku.

Po dokončení vodného diela boli zatopené aj viaceré prírodovedne hodnotné lokality, čím sa výrazne zmenil aj celkový charakter krajiny. Na brehoch Oravskej priehrady sa začali formovať nové hodnotné biotopy. Samotná vodná plocha a prírodné pomery Oravskej kotliny napomohli vzniku významnej vtáčej lokality.